Z iskry môže vzísť plameň

Autor: Peter Sťahula | 3.11.2009 o 15:06 | Karma článku: 4,29 | Prečítané:  709x

Už o pár dní, konkrétne 17.novembra budeme oslavovať okrúhle,20. výročie, Nežnej revolúcie. Podla jednoduchých výpočtov je jasné, že ja osobne som slávny November '89 nezažil, no kedže som zvedavá osoba a na hodinách dejepisu som nespal, niečo málo o ňom a rokoch pred ním viem.

Je trochu zarážajúce, že mnoho mojich rovesníkov nemá ani páru, čo sa vtedy stalo. Teda vedia, že bol nejaký socializmus a, že niekedy ho nahradila demokracia (no, nie tak celkom demokracia, ale hrá sa to na ňu), ale konkrétne dátumy im unikajú. A je to škoda, pretože 17. november je rovnako dôležitý a vlastne dokonca dôležitejší dátum ako 1.1.1993 či 1.5.2004, pretože bez 17. novembra by tie ďalšie dátumy asi nikdy neprišli. Neviem, prečo rodičia týchto mladých ľudí nemajú potrebu ,,zaťažovať" svojich potomkov informáciami o socializme. Asi kvôli tejto neinformovanosti si my mladí neuvedomujeme, že kedysi museli ľudia stáť v hodinových radách na banány, či citróny. Že mať rifle(jeansy) bolo asi ako dnes vlastniť 2 mercedesy. Horšie ako nedostatok exotických potravín však bol stupeň neslobody aký tu vládol. Nikto nemohol nahlas hovoriť svoje názory(pokiaľ boli v rozpore s názormi komunistickej strany) a kto tie názory nahlas vyslovil, musel za ne aj pykať. Dnes si už ani nevieme predstaviť, že kvôli názorom proti nejakej vládnej politickej strane by nám bolo zakázané( resp. ,,odporučené'') neštudovať na Vysokej škole, ale mám pocit, že od toho nie sme ďaleko.

Čo je však smutnejšie ako nevedomosť mladých ľudí, je fakt, že za tých 20 rokov sa toho na Slovensku zmenilo len málo. V demokratickom štáte je nemysliteľné mať taký tlačový zákon aký na Slovensku máme (vďaka nemu sme v rebríčku slobody tlače dosť hlboko). Nie je ani celkom v poriadku, že vláda chce mať predkupné právo na strategické podniky, pričom ona sama sa rozhodne, čo je strategický podnik a čo nie je (znárodňovanie podnikov nie je veľmi symbol demokracie). Keď to pôjde takto ďalej, kam sa dostaneme? Tam kde sme boli pred 20 rokmi? Myslím, že to nikto z nás nechce(s výnimkou súdruhov). Smutné je, že dovoľujeme ľudom s komunistickou minulosťou aby riadili demokratickú krajinu, aby si kradli ako sa im zachce, aby ochudobňovali všetkých obyvateľov, aby si privlastňovali cudzie úspechy a vlastné chyby hádzali na iných. Určite sme aj jediná post-komunistická krajina na svete, ktorej premiér si pád totalitného režimu ani nevšimol a počas osláv ani nebude na Slovensku (nehovoriac o tom, že v predvečer tohto dňa má byť v Moskve).

Preto je dôležité aby boli všetci informovaní o tom ako sa tu žilo kedysi a na koľko iná/podobná situácia je u nás dnes. Ja osobne by som nerád zažil na vlastnej koži komunizmus a neprajem to ani svojim potomkom, stačí, že budeme splácať najbližších niekoľko rokov dlh, ktorý vytvára dnešná sociali...sociálna vláda.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ovocinár: Vypestovať si vlastné ovocie je úplne iný zážitok

Vlastné ovocie má úplne inú chuť, ako to kúpené.


Už ste čítali?